Rozbíjačom pravice z lásky

Autor: Robert Žitňanský | 20.2.2013 o 8:39 | (upravené 20.2.2013 o 8:46) Karma článku: 16,28 | Prečítané:  3158x

Je slovenská pravica v rozklade? Je len súbojom ega akýchsi alfasamcov/samíc? Je neodvratne odsúdená na ďalšiu atomizáciu? Naozaj sú toto problémy slušného Slovenska?

Každý, koho to zaujíma, si vo vášnivých debatách o stave slovenskej pravice nájde potvrdenie svojej tézy, nech už je akákoľvek. Moja dlhodobá skúsenosť je, že len výnimočne sa niekto nechá ovplyvniť argumentom, protirečiacim jeho pôvodnému presvedčeniu. Tieto debaty ma príliš nebavia. Aby som nebol obvinený z účelovej pózy (keďže ako spoluzakladateľ Novej väčšiny už som subjektom týchto úvah), miestoprísažne vyhlasujem, že ma príliš nebavili ani v časoch, keď som bol novinárom a bol som týchto diskusií často prítomný.

Ale naspäť k pôvodnej otázke. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nepatria a nechcú patriť do kolektivisticko-nacionalisticko-socialistickej svorky. Je ich toľko, že ak sa zmobilizujú a nájdu v politike akceptovateľných reprezentantov, vyhrávajú voľby a vládnu.

Prvá takáto mobilizácia prišla v roku 1998 a dá sa zhmotniť do pojmu „sloboda" (ktorého sémantickým protipólom bol mečiarizmus). Druhá prišla v roku 2002, kedy išlo o civilizačnú príslušnosť (integrácia do EÚ, respektíve hrozba opätovného vylúčenia z nej). Tretia zatiaľ neprišla - v roku 2010 vyhrala „pravica" voľby zázrakom, nečakane a skôr v dôsledku ekonomickej krízy a korupčných škandálov Ficovej vlády než v dôsledku nejakej mobilizačnej idey. Napokon, absencia takejto idey sa v spôsobe vládnutia Radičovej vlády prejavovala denno-denne.

Silná idea, o akej je reč, sa nemusí hľadať pri okrúhlych stoloch. Ona buď existuje, alebo nie. Lepšie povedané, buď je nejaká politická sila schopná ju uchopiť, sformulovať a stelesniť, alebo nie.

Do politiky ma priviedlo dlhodobo rastúce presvedčenie, že ak má byť Slovensko úspešnou, sebavedomou a prosperujúcou krajinou, v ktorej sa žije dobre slušným a pracovitým ľuďom, treba ho, obrazne povedané, vybudovať odznova. A že by nositeľmi tejto obnovy Slovenska mali byť slušní a pracovití ľudia. Preto som v Novej väčšine, a preto sú v nej všetci tí dobrí ľudia z celej krajiny.

Dnes sa Slovensko rozpadáva, obrazne aj doslova. Štát nie je schopný zabezpečiť elementárnu spravodlivosť ani ako tak kvalitné verejné služby. Zlyháva v základných funkciách a naopak expanduje tam, kde nemá čo hľadať. Sekíruje, otravuje, komplikuje život a zatláča pod hladinu tých, ktorí by snáď mali chuť k nejakej činorodej aktivite.

Môžeme viesť intelektuálne dišputy o kvalite riešení, ktoré ponúkame (napríklad pre ekonomické oživenie a viac práce tu, pre nové zdravotníctvo tu, pre zmenu politického systému tu). Je veľmi jednoduché urobiť karikatúru akéhokoľvek nápadu a zosmiešniť ho. Ešte jednoduchšie je nájsť sto plus jeden dôvod, prečo „sa to nedá" robiť tak alebo onak. Som presvedčený, že naše riešenia by priniesli zásadnú zmenu vo fungovaní tejto krajiny. A som dokonca schopný pripustiť, že dobré riešenia sa môžu zrodiť aj niekde inde ako v mojej hlave. Ale to nie je skutočná podstata toho, o čo tu ide. Pretože nech už sú nuansy programu alebo beloba chrupu lídrov akékoľvek, základný spoločný menovateľ pocitov takmer každého človeka, ktorý ešte úplne nerezignoval, je celkom inde.

Chceme krajinu, kde sa slušnosť a dodržiavanie pravidiel vyplatí viac ako široké lakte. Chceme krajinu, kde sa úsilie a ekonomická aktivita odmeňuje a nie trestá. Chceme krajinu, kde každý dostane príležitosť prežiť kvalitný život. Chceme krajinu, ktorá dokáže ochrániť menších a slabších pred príliš veľkou mocou silných a bezohľadných. Chceme krajinu, v ktorej mladí ľudia chcú žiť, a nie z nej utekať. Je jasné, že naplnenie týchto cieľov vyžaduje veľké zmeny vo vymáhateľnosti spravodlivosti, vo fungovaní a v prístupe štátnych inštitúcií, v sociálnom systéme, v hospodárskej politike a v ďalších nefungujúcich oblastiach - a presne tie chceme presadiť.

Ak bude tieto ciele zdieľať väčšina, a mne sa zdá, že sa k tomu rýchlo blížime, táto väčšina si už svojich politických reprezentantov nájde. Aj keby bolo strán na pravici sto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?