Tá kríza, o ktorej je reč, sa prejavuje najmä v rastúcom počte ľudí bez práce. Tých pribúda tempom, ktoré sa nedá vysvetliť ani problémami vo svete, ani žiadnymi nadprirodzenými javmi. Len za posledný štvrťrok 2012 stúpol počet evidovaných nezamestnaných o 23 tisíc - oproti nárastu o 9 tisíc v rovnakom období roka 2011. V decembri dosiahla nezamestnanosť na Slovensku najvyššiu úroveň od roku 2004 (14,44%).
Podľa Fica narastá nezamestnanosť „v celej eurozóne", a preto by chcel všetkých požiadať, „aby sme sa neprekvapovali, že na Slovensku stúpa nezamestnanosť". No, zabudol ešte povedať, že napríklad v Nemecku, ktoré je našim hlavným exportným partnerom a najdôležitejšou ekonomikou eurozóny, nezamestnanosť nerastie - v decembri naopak klesla na najnižšiu úroveň (6,8%) od zjednotenia krajiny pred 22 rokmi. Aj vďaka rozumnej hospodárskej politike tamojšej vlády. A tiež vďaka reformám trhu práce, ktoré v Nemecku presadili pred desiatimi rokmi sociálni demokrati, a ktoré sú v presnom protiklade s reformami trhu práce týchto našich „sociálnych demokratov".
Premiér Fico deň po zverejnení decembrových údajov rekordnej nezamestnanosti definoval priority ministerstva hospodárstva, ktoré majú byť odpoveďou tejto vlády na rastúci problém. Je to „podpora hospodárskeho rastu, snaha zachovať pracovné miesta a úzka komunikácia s podnikateľským sektorom". Konkrétne by podľa Fica mal minister hospodárstva „predstaviť v krátkom čase celý rad prorastových opatrení na podporu hospodárskeho rastu", a okrem toho sa od neho očakáva „úzka komunikácia s podnikateľským prostredím" a „boj o každé jedno pracovné miesto na Slovensku." Pekné. Akurát, že to nie je odpoveď na náš problém.
Vláda chce prosperitu obnoviť kupovaním investorov a pracovných miest stimulmi, zvýhodnenými pôžičkami a eurofondami. Zabúda na to, že aby mohla rozdávať, musí najprv zobrať iným. A tí iní už akosi nevládzu. Oni sú tým koňom, ktorý kríze neumožňuje odcválať z krajiny, pretože mu vláda naložila toľko, že sa mu začínajú podlamovať kolená.
Ministerstvo hospodárstva podľa svojho ministra začalo pracovať na novej stratégii podpory malého a stredného podnikania. Z toho, čo o svojich plánoch doteraz povedal, je jasné, že plány ministra nereagujú ani na jeden z dlhodobo kľúčových problémov, brzdiacich akúkoľvek snahu o ekonomické oživenie (nevymáhateľnosť zákonov, neznesiteľná byrokracia a šikanovanie úradmi, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a zlý Zákonník práce).
Stratégia podpory podnikania (a tým aj oživenia ekonomiky) je pritom jasná každému, kto sa aspoň chvíľu živil svojou prácou: Rozviažme ruky pracovitým a podnikavým ľuďom. Prácu a bohatstvo netvorí vláda, jej úlohou je len zabezpečiť dobré prostredie a nehádzať polená pod nohy. Ako sa však vysporiada úradnícka stratégia s dôsledkami výrazného zvýšenia daní a odvodov, zhoršením Zákonníka práce a pokračujúcim rozkladom právneho štátu, ktoré má na svedomí vláda toho istého Fica, čo chce „bojovať o každé jedno pracovné miesto"?
Fico vie, že musí získať čas a odpútavať pozornosť (koľko vatier budeme tento rok preskakovať, oslavujúc výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda?). V tomto svetle sa dá pochopiť jeho verejne vyslovená viera, že „druhá polovička tohto roka bude pre Slovensko veľmi, veľmi úspešná".
Ak veríte na zázraky, tešte sa s premiérom. Ak nie, možno vás zaujme reálny program, ktorým chce vytvoriť podmienky na skutočný reštart ekonomiky Nová väčšina.
Všetko podstatné nájdete tu.