Prvých 10 rokov

Autor: Robert Žitňanský | 29.4.2014 o 9:43 | (upravené 29.4.2014 o 13:57) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  569x

Sme v roku veľkých výročí. Štvrťstoročie od Nežnej revolúcie, ktorá nám vrátila slobodu a spustila prevratné spoločenské zmeny, 70. výročie SNP, ktorým sa Slovensko postavilo na stranu víťazov 2. svetovej vojny, ale v týchto dňoch najmä prvých 10 rokov členstva v Európskej únii. Čo nám členstvo v EÚ dalo a čo naopak vzalo?

V prvom rade, členstvo Slovenska v Európskej únii je potvrdením civilizačnej príslušnosti našej krajiny k Európe, ktorá ctí liberálnu demokraciu, občianske slobody a trhovú ekonomiku. Po desaťročiach neslobody, svojvôle mocných a upadajúcej centrálne plánovanej ekonomiky bola snaha patriť do spoločenstva slobodných, vyspelých a prosperujúcich krajín "Západu" prirodzenou túžbou drvivej väčšiny občanov Slovenska.

Členstvo v Európskej únii nám dalo obrovské príležitosti. Okamžite sme získali výhodu voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu, a - s niekoľkoročným prechodným obdobím vo vzťahu k niektorým krajinám EÚ - aj možnosť voľného pohybu osôb (pracovnej sily). Stali sme sa plnoprávnym členom Únie s rovnocenným hlasom a možnosťou aktívne ovplyvňovať rozhodnutia na úrovni celej EÚ. Členstvo v EÚ, ktorá je vo svete vnímaná ako priestor vlády zákona, ochrany občianskych slobôd, relatívnej ekonomickej slobody a predvídateľnej hospodárskej politiky, zároveň výrazne zvýšilo dôveryhodnosť Slovenska v očiach zahraničných investorov. Okrem toho sa vďaka tlaku EÚ podarilo liberalizovať viaceré kľúčové sektory ekonomiky, ktoré by inak liberalizácii (deregulácii, otvoreniu sa konkurencii) nepochybne bránili - osobitne energetiku a telekomunikácie. Toto všetko boli okamžité benefity, ktoré sme z členstva v EÚ čerpali a čerpáme neustále.

Nesporným, hoci kontroverznejším benefitom nášho členstva v EÚ je to, že sme získali prístup k fondom EÚ, ktorých cieľom sú investície do štrukturálnych zmien a súdržnosti Únie, pričom od vstupu do Únie sme v pozícii čistých príjemcov, čiže objem zdrojov, určených pre Slovensko na čerpanie, vysoko prevyšuje objem zdrojov, ktorými sami prispievame do rozpočtu EÚ. Prínos eurofondov je otázny najmä pre množstvo projektov, ktoré sú sprevádzané efektom "mŕtvej váhy" (neprinesú nijaké reálne zlepšenie), plytvaním a korupciou.

Riziká, spojené s našim členstvom v EÚ, sa do veľkej miery týkajú schopnosti našich vlád dôsledne presadzovať záujmy Slovenska pri rokovaniach o kľúčových opatreniach (smerniciach, nariadeniach) v inštitúciách EÚ. Silnejúci tlak na integráciu v oblasti daní či sociálnych štandardov je pre Slovensko veľkou výzvou, pretože automatické prispôsobovanie sa krajinám s inou štruktúrou ekonomiky a inými, historicky podmienenými sociálnymi štandardmi, môžu Slovensko obrať o jeho silné komparatívne výhody v rámci EÚ (nízke zdanenie kapitálu, relatívne nízka cena pracovnej sily).

Medzi negatívne dôsledky nášho členstva v EÚ patrí často excesívny sklon inštitúcií Únie regulovať aj oblasti, ktoré v dôsledku tejto regulácie trpia (potravinárstvo, "ochrana spotrebiteľa" a podobne), čo vedie k zvyšovaniu nákladov domácich poskytovateľov dotknutých tovarov a služieb. Dôležité je však upozorniť na to, že v mnohých prípadoch sú nezmyselné regulácie dôsledkom "domácej tvorby" našej byrokracie, ktorá ide ďaleko nad rámec nevyhnutných úprav, vyžadovaných smernicami a nariadeniami Únie.

Za prvých 10 rokov nášho členstva v EÚ sa tiež ukázalo, že toto členstvo samo osebe na zlepšenie v mnohých oblastiach nestačí. Za posledné desaťročie sa Slovensko prepadlo vo viacerých medzinárodných porovnaniach - napríklad v rebríčku globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (GCI) z 37. na 78. miesto vo svete. Zhoršilo sa hodnotenie kvality podnikateľského prostredia, kvality inštitúcií, vymáhateľnosti práva aj korupcie. Členstvo v EÚ tiež neprinieslo zlepšenie v zamestnanosti a najmä v podiele miezd na HDP, ktorý zostáva na menej než dvojtretinovej úrovni vyspelých štátov Únie. Za posledné desaťročie sa tiež veľmi málo zlepšila kvalita života slabých a marginalizovaných, hoci to EÚ považuje za svoju vlajkovú loď a sústreďuje na to svoje politiky aj fondy. A napokon, nezmenšili sa tu ani regionálne rozdiely. Ukazuje sa teda, že akokoľvek je pre nás členstvo v EÚ dôležité a užitočné, vo väčšine kľúčových problémov si musíme pomôcť predovšetkým my sami.

Zhrnutie našej desaťročnej skúsenosti z členstva v EÚ? Získali sme civilizačné ukotvenie, obrovské príležitosti a dôveryhodnosť. Zároveň sa naplno odkryla naša schopnosť alebo neschopnosť sformulovať a presadzovať vlastné záujmy a spolupracovať s ďalšími vyspelými štátmi v Európe. Členstvo v EÚ nám tiež dalo ilúziu života v slobode, bezpečí a prosperite, ktoré sú dané raz a navždy. Že to bola ilúzia, za ktorú budeme teraz zrejme musieť draho zaplatiť, to sa veľmi jasne ukazuje práve v týchto dňoch a týždňoch hneď "za našimi dverami", na východ od našich štátnych hraníc.

Prvých 10 rokov v Únii bolo pre nás časom, ktorý sme mohli využiť na učenie sa a prípravu. Pred nami, a to nielen pre nás, ale pre celú EÚ, je čas skúšok.

Martin Barto & Robert Žitňanský

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?