reklama

Lekcia z parlamentného bufetu

Bolo to pred vyše desiatimi rokmi. Sedeli sme v nevábnom parlamentnom bufete a jedli sme tuším tresku s rohlíkom. Vtedy som ešte netušil, že je to najdôležitejšia z množstva debát, aké som kedy s Jánom Langošom absolvoval.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

Hovorili sme o hudbe (konkrétne o britskej skupine The Who), o zážitkoch z kysuckých lazov (konkrétne z brízgalských dreveníc), o živote v komunizme (tu som prispel do debaty len detskými spomienkami). Ale najmä o slobode.

Bola to najväčšia lekcia o slobode, akú som kedy dostal. Ján Langoš spomínal, ako kedysi dávno s rodinou bývali kdesi blízko bratislavskej Riviéry pri ceste na Devín (áno, z okna bolo vidieť slobodné Rakúsko), ako sa pretĺkali, čo všetko ako jeden z najvýznamnejších disidentov (hoci on by nikdy takéto slovné spojenie nepoužil) musel za komunizmu strpieť. Ale on nespomínal s trpkosťou. Z hlasu mu išla tá jeho typická pokojná vnútorná sila a oči sa mu celý čas usmievali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som sa ho spýtal, či sa nebál a či nemal pocit, že postaviť sa všemocným komunistom nemá zmysel, odpovedal bez premýšľania. Nepovažoval to za nijaké hrdinstvo. Jednoducho bol vo svojom vnútri slobodný človek, a preto robil len to, čo považoval za prirodzené a nevyhnutné. Pretože - a túto časť našej debaty si dodnes pamätám úplne presne - naša sloboda nie je daná vonkajšími okolnosťami, ale iba tým, ako sme slobodní vo svojom vnútri, sami so sebou. „Keď ste slobodný vo svojej hlave, nikto vám to nevezme. Vtedy žijete a správate sa ako slobodný človek, a je jedno, aký je tu režim," povedal mi vtedy Ján Langoš a ja dodnes vidím jeho tvár a počujem ten hlas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj obdiv majú mnohí žijúci hrdinovia Novembra 1989, ale Ján Langoš mal medzi nimi vždy osobitné miesto. Možno pre jeho vnútornú slobodu, ktorej prejavom bolo aj to, že sa nevzdal svojich dlhých vlasov ani ako federálny minister. Možno pre jeho sklon argumentovať morálne a zároveň úplne bez moralizovania hoci aj o dani z dedičstva či iných, so spoločenskou morálkou zdanlivo nesúsiacich veciach. A možno jednoducho preto, že vždy to bol priateľský a veľmi zaujímavý človek.

Veľmi mi chýba jeho hlas.

Tých 23 rokov od novembra 1989 je najdlhšie trvajúcou neprerušenou skúsenosťou Slovenska s politickou, občianskou a náboženskou slobodou. Aj z toho je jasné, že naša sloboda nie je nič samozrejmé a naveky dané. Ale od onoho rozhovoru v parlamentnom bufete si každý rok okolo 17. novembra spomeniem na tú lekciu, ktorú s pribúdajúcimi rokmi chápem stále viac: Hranice našej slobody si určujeme my sami. Myslime na to, aby sme zostali slobodní ľudia. Len vtedy máme nádej, že slobodná bude aj naša krajina.

Robert Žitňanský

Robert Žitňanský

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ekonomický analytik a publicista (TREND, SME, Domino-fórum, Týždeň, TA3), projektový manažér a konzultant. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu